Martin Luther (1483 - 1546) pribil 31. októbra 1517 na dvere chrámu vo
Wittenbergu 95 téz proti odpustkom, pretože zvádzali ľudí k nesprávnemu
presvedčeniu, že hriechy odpúšťa pápež za peniaze a nie Boh na základe
úprimného pokánia.
Reagoval tým aj na to, že keď pápež Lev X. potreboval peniaze na
dokončenie Chrámu sv. Petra v Ríme, nariadil predávanie odpustkov. Ich
kúpou sa vraj bolo možné oslobodiť od trestov za hriechy a vyslobodiť aj
dušu mŕtveho z očistca. Jeho vystúpením sa začal proces reformácie - z
latinského reformare, čo znamená opraviť, dať znova do poriadku, čo bolo
narušené.
Hlavný predstaviteľ reformácie Martin Luther sa pre svoje postoje ocitol
v nemilosti pápeža, ktorý na neho uvalil kliatbu a jeho knihy skončili v
plameňoch. Luther reagoval spálením pápežskej buly s kliatbou a začal
prednášať v nemčine, čím sa definitívne rozišiel s rímskou cirkvou.
Svoje učenie neodvolal ani na sneme ríšskych kniežat vo Wormse v roku
1521. Napriek zákazom sa jeho učenie šírilo po Európe a v roku 1523
začal opäť prednášať na univerzite vo Wittenbergu.
Pre evanjelikov je sviatok reformácie nielen spomienkou na historické
udalosti, ale ide o proces, počas ktorého si má jednotlivec aj
spoločnosť uvedomiť, či je na správnej ceste, má naprávať chyby a
usilovať sa o návrat na správnu cestu. Znamená to tiež každodenný návrat
k Božiemu slovu.
Na Deň reformácie sa v evanjelických kostoloch konajú slávnostné služby
Božie a číta sa Pastiersky list Zboru biskupov Evanjelickej cirkvi
augsburského vyznania na Slovensku.
Na rozdiel od katolíkov, ktorí 1. novembra slávia Sviatok všetkých
svätých a 2. novembra majú Spomienku na všetkých verných zosnulých,
evanjelici nemajú Sviatok všetkých svätých a 2. novembra na deň Pamiatky
zosnulých pri hroboch spomínajú na svojich príbuzných.